O klube

Plávanie má v Banskej Štiavnici dlhodobú tradíciu. Siaha až do čias Rakúsko-Uhorska, keď armáda na miestnych tajchoch robila plavecký výcvik. Na Klingeri a Belianskom jazere kedysi stáli drevené plavárne. Plavecký klub Banská Štiavnica sa môže pochváliť m

BANSKÁ ŠTIAVNICA. Novodobá história klubu sa píše od roku 1968, kedy bola postavená krytá plaváreň v centre mesta. Úspechy zbierajú štiavnickí pretekári vyše 70 rokov. Na prvých Majstrovstvách Slovenska v roku 1939 sa im podarilo získať 4 zlaté medaile. „Medzi našich významných plavcov z minulosti možno zaradiť majstra Slovenska v plávaní na 100m voľným spôsobom Šereša. Ďalej to boli mená ako Sépová či Platiová. Neskôr v 50. až 60. rokoch si plávanie získalo čoraz viac prívržencov. Z tohto obdobia môžem spomenúť mená ako Melcer, Zacharides, či Daninger, bývalý československý reprezentant vo vodnom póle,“ povedal tréner Ján Čamaj. „V neskoršom období to boli Neurát, bratia Kulmanovci, Vén. Po nich prišli Šiško, bratia Čamajovci, Nemčok či Kokles, “ pokračoval Čamaj.

Krytá plaváreň

Až do konca 60. rokov sa trénovalo v prírodných podmienkach. Lepšie podmienky na kvalitnejší tréning priniesla výstavba krytej plavárne v roku 1968. „Keď sa prenesieme do blízkej minulosti, trénoval tu napríklad majster Slovenska Hilbert. Medzi výrazné talenty posledných rokov určite patria niekoľkonásobní majstri SR Marián Adamský a Denisa Tenkelová. Po jednom titule majú Matúš Derlanský a Monika Maruniaková. Tenkelová je dokonca juniorskou reprezentantkou SR,“ menuje svojich najlepších zverencov tréner.

Kvalita banskoštiavničanov pramení z viac ako storočnej tradície. Ďalší z predpokladov výchovy detí a mládeže sú optimálne podmienky pre tréning a fundovaní odborníci. „Ľudia, ktorí okolo plávania robia, majú potrebné znalosti. Nestačí si urobiť trénerskú licenciu. Človek musí mať aj priame skúsenosti. Okrem toho máme vytvorenú dobrú spoluprácu s mestom, čo nám umožňuje trénovať dvakrát denne,“ bilancuje Čamaj.

Je čo zlepšovať

Najvyššou organizáciou je Slovenská plavecká federácia, ktorá patrí do olympijského výboru. „Situácia u nás je trochu špecifická. Kluby sa dokážu o športovcov postarať do juniorského veku. Potom absentuje kvalitná zdravotná starostlivosť, regeneračné priestory, či dohľad nad výživou. V tomto vidím najväčší nedostatok slovenského plávania. Občas sa vyskytnú jedinci ako Moravcová, alebo Kriško, to sú skôr výnimky,“ zamýšľa sa Čamaj. Podľa neho chýba hlavne systematická práca s nádejnými talentami. Čamaj tvrdí, že na Slovensku je dostatok kvalifikovaných ľudí, chýbajú však strediská, kde by sa mohli koncentrovať. „Napríklad na olympijské podujatia sústreďujeme športovcov 2 roky pred štartom. To nie je postačujúce, chýba hlavne dlhodobý koncept,“ uzavrel tréner.